Známe heslo, že človek si zvykne aj na šibenicu, humorista Samo Trnka kedysi doplnil lokálnym špecifikom, podľa ktorého je Slovákovi len vtedy dobre, keď je mu dobre zle. Azda aj preto tak statočne znášame všemožné otravné obmedzenia, ktoré nám bránia v navyknutom praktickom živote. Ale ani v zápale boja s koronou by sme nemali zabúdať, že sa rozprávame o obmedzovaní základných ľudských práv a slobôd.
“Veľa ľudí mlčky predpokladá, že majú život za sebou, už sa len pozerajú do steny, občianske práva ani nevyužívajú, takže im ich ťažko obmedziť.
„
Konkrétne sa pristavme pri tejto skutočnosti: Istý Ján Mikas, toho času slovenský hlavný hygienik, plošne zakázal občanom nad 65 rokov chodiť na nákupy inokedy ako v pracovné dni medzi deviatou a jedenástou, lebo inak budú hazardovať so svojím zdravím. Kým "prednostným" hodinám sa dalo rozumieť, toto je absurdná nehoráznosť na niekoľkých frontoch.
Po prvé, kde vzal občan Mikas právomoc takto obmedziť slobodu sedemstotisíc ľudí? Zastáva iste dôležitú funkciu, ale v ústave ani v zákone o bezpečnosti štátu o hlavnom hygienikovi nenachádzame ani slovo. Po druhé, aj keby takú právomoc mal, tak by ju mohol vykonávať len v nevyhnutnom rozsahu na ochranu verejného zdravia. Pretože, to po tretie, hazardovať so svojím zdravím a životom je každého vec.
