Predsedovia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie sa začiatkom marca na grécko-tureckej hranici pozreli, ako to vyzerá s utečencami. „Európske vlády musia prejaviť oveľa väčšiu solidaritu s deťmi v núdzi,“ vyhlásil predseda europarlamentu David Sassoli.
Presídlenie tých detí by síce zvýšilo populáciu EÚ len o 0,0000001 percenta, ale nenasledovali žiadne kroky.
Zdá sa, že uprostred koronakrízy EÚ neprejavuje osobitný záujem o 5500 detí, ktoré bez rodičov uviazli v utečeneckých táboroch. V situácii politickej paralýzy na národnej a nadnárodnej úrovni sa vákuum rozhodli zaplniť samosprávy, v tomto prípade sa iniciatívy chopili takzvané Mestá solidarity.
“V miestnych samosprávach sa nepozerá na politické tričká, sú pragmatickejšie a efektívnejšie.
„
S výnimkou Barcelony a flámskeho Gentu sú všetky v Holandsku (Amersfoot, Amsterdam, Arnhem, Groningen, Tilburg, Utrech) alebo v Nemecku (Lipsko, Norimberg).
„Týmto deťom vieme zabezpečiť, čo akútne potrebujú: opustiť tábor, získať domov, bezpečie, prístup k zdravotnej starostlivosti a opateru odhodlaných ľudí,“ napísala skupina. „Sme pripravení ich prijať.“
