Autor je politológ, venuje sa dejinám slovenského politického myslenia
Dejiny slovenského emancipačného hnutia sú z veľkej časti dejinami literárnej tvorby a to z dôvodu, že konštitutívnym prvkom slovenského národotvorného pohybu bola slovenčina.
Na tejto zjednocujúcej platforme sa rozvíjali aj požiadavky spoločenského a politického charakteru. Často sa preto v našich dejinách prelína postava literárneho autora a angažovaného politického aktivistu. Ich životné príbehy sú v rámci školských osnov podávané idealizovaným spôsobom a tienisté zákutia ich pôsobenia sú známe iba historikom či literárnym vedcom.
Aby sme zdokumentovali túto skutočnosť, uvedieme niekoľko príkladov.
Smutní Chorváti, mŕtvi Indiáni
Keď sa začiatkom 20. storočia rozhodol hlavný predstaviteľ slovenského literárneho realizmu Martin Kukučín emigrovať do Patagónie, bola táto oblasť sveta cieľovou stanicou rozsiahlej chorvátskej kolonizácie. Jej strediskom bolo mesto Punta Arenas, dnešné hlavné mesto oblasti. V tomto meste sa na roky usídlil aj Kukučín a pôsobil v ňom ako lekár.
Špecifikom chorvátskej kolonizácie Patagónie bolo, že v nej z dôvodu poľnohospodársky nehostinných podmienok vznikali chovateľské farmy na chov oviec. Tieto farmy zaberali veľké územia Patagónie, na ktorých predtým žilo pôvodné obyvateľstvo, ktoré sa živilo zväčša lovom divej zveri a rybolovom.
Logicky tak dochádzalo ku konfliktom. Úbytok nefarmárskej pôdy totiž vyvolal pokles počtu voľne žijúcich zvierat, čo prinútilo pôvodných obyvateľom Patagónie loviť ovce. Tým vznikali kolonizátorom značné straty.
