Autor je rakúsky filozof, žije a pôsobí v Salzburgu.
Aktuálnu situáciu pre mňa vystihuje celý prúd vizuálnych obrazov, a tri zvlášť. Celkom na začiatku surreálny pohľad na prázdne ulice a námestia miest inokedy preplnené turistami, čo išlo ruka v ruke s nádejným vydýchnutím si a naivnou vďačnosťou za vynútenú prestávku v slepom besnení každodennosti.
Netrvalo dlho a pohľad prekryli zábery na vojenské nákladiaky, ktoré z Bergama v kolónach prevážali mŕtvych do krematórií. A napokon celkom osobný pohľad na aplikáciu WhatsApp v smartfóne, či som dostal novú správu od najlepšieho priateľa, ktorý na jednotke intenzívnej starostlivosti bojuje o život.
Tento obraz nepatril do surreálna a jasne pripomenul, ako reálne vníma krízu každý, kto pre ňu prišiel o zamestnanie alebo sa dokonca ocitol v ohrození života. Obraz mi do hlavy definitívne vtĺkol nemilosrdnú skutočnosť choroby.
Nedá sa vrátiť naspäť
Dlhodobé prognózy považujem vždy – a vo výnimočnom prípade korony to platí dvojnásobne – za problematické. No aj keď hrozí, že trafím vedľa, dovolím si nasledovnú predpoveď: koronavírus a kríza s ním spojená odhalili globálne prepojený ekonomický systém ako zastaviteľný a zraniteľný.
Štáty sa veľmi zadlžia a vrátia sa k národným hraniciam, občania budú trpieť väčšou neistotou a existenciálnym ohrozením a dostanú sa pod silný psychický tlak.
