Keby niekto vyhlásil súťaž o najväčšiu hlúposť vo vládnom programe, plán vydávania bezplatných vládnych novín by sa bezpochyby umiestnil veľmi vysoko. Vrodená dobromyseľnosť nám bráni obviňovať vládu zo zlých úmyslov a používať výrazy ako štátna propaganda, ale do hlavy sa aj tak derú pochybnosti, či z toho môže byť niečo dobré.
Aj keď predpokladáme tie najlepšie pohnútky, teda úprimnú neodbytnú žiadostivosť premiéra sprostredkovať všetkým občanom neskreslené podstatné informácie o činnosti vlády, všade nachádzame míny.
Až je trochu trápne hovoriť takú banalitu, ale problém je v očividnom konflikte záujmov, ktorý napokon dlho vidíme pri novinách, ktoré vydávajú samosprávy. Kto vyhodnotí objektívnosť a závažnosť vybraných informácií a kontext, v akom budú zverejňované? Kto ponesie zodpovednosť, keď to bude vyzerať ako Richterove listy o druhom pilieri? Našťastie máme riešenie!
