Autorka je prekladateľka a publicistka
Prvý raz od začiatku marca som navštívila rodnú hruď (nemýliť si s hrudou, pre mňa je to hruď). Pri vstupe na Slovensko je možné stáť aj v kilometrovom šore, pri vstupe do Rakúska je to pár áut. Warum, warum?
Pri tejto príležitosti nemusíme porovnávať správanie sa policajných postáv, obidve strany boli tentoraz profesionálne a v pohode. Merať môžeme zmysel a efektívnosť vykonávanej kontroly a pýtať sa, prečo sa slovenský občan cíti ako baran a občianka rovnako ako baran.
Slovenský policajt postupuje nasledovne: do strojčeka s rozmermi platobného terminálu naťuká občanovo rodné číslo, vzápätí letmo mrkne na úradne vyžadované papiere a občiansky, ďalej ťuká telefónne číslo, EČV a vzdialenosť od hranice uvedenú v papieroch.
Ďatľuje možno dve minúty. Nato si naťuká občiankino rodné číslo, oznámi jej, ako sa volá (ona), ďalej ťuká jej telefónne číslo a vzdialenosť od hranice uvedenú v papieroch, ktoré videl asi z jedného metra, a nech sa páči, dovidenia. Cakumprásk možno päť minút.
Spomienky na detstvo
Kto chodí cez hranicu päťkrát týždenne, toto isté absolvuje zakaždým ako skutočný baránok boží alebo obetný (vyberte si), a to v časoch, keď si v hociktorom nákupnom centre vedia prečítať evidenčné číslo kamerou a ak ste stihli časový limit grátis, neotravujú ani seba, ani vás.
