Autorka je ekonómka, pracuje v Inštitúte sociálnej politiky MPSVR SR. Článok vyjadruje súkromný názor autorky.
Podľa UNESCO bolo od 18. apríla úplne prerušené vyučovanie v 191 krajinách sveta a čiastočne prerušené v šiestich krajinách. Doma sedelo 91,3 percenta všetkých učiacich sa, spolu 1,5 miliardy detí z materských škôl, žiakov základných a stredných škôl a študentov vysokých škôl. Aké budú dosahy prerušeného vyučovania?
Mladšie a chudobnejšie deti utrpia viac
Najprv zlé správy. Americkí ekonómovia Dave Marcotte a Steven Hemelt sa pozreli na snehové prázdniny v štáte Maryland. Poloha tohto štátu v blízkosti Atlantického oceána spôsobuje veľké rozdiely v množstve napadnutého snehu.
Zatiaľ čo v roku 1996 napadlo až 135 centimetrov snehu, o dva roky napadlo menej ako 10 centimetrov. Rozdiely existujú aj medzi jednotlivými školskými obvodmi. Napríklad v západnom okrese Garrett napadne ročne okolo 258 centimetrov, ale v juhovýchodnom Wicomico len 2 centimetre.
Vďaka variácii v čase aj v priestore dokázali Marcotte a Hemelt každý rok porovnať dve skupiny detí. Tie, ktorým sa školský rok skrátil pre snehové prázdniny, s tými, ktorým sa školský rok neskrátil.
Boli tieto dve skupiny detí rozdielne úspešné v testoch z matematiky a čitateľskej gramotnosti? Ukázalo sa, že áno. A nielen to. Niektoré skupiny detí boli zraniteľnejšie ako ostatné.
Po prvé, snehové prázdniny ovplyvňovali viac výsledky mladších ako starších detí. Keďže mladšie deti zatiaľ nestrávili v škole veľa času, vynechané hodiny znižovali ich výkonnosť oveľa viac.
Po druhé, čím viac stratených dní, tým väčší vplyv na mieru úspešnosti v testoch. V rokoch s dlhými snehovými prázdninami (zhruba 10 dní) spravilo skúšky o 5 percent menej tretiakov v porovnaní so zimami bez snehu.
Po tretie, zrušené vyučovanie malo horší vplyv v školách s väčším podielom detí, ktoré mali nárok na bezplatný alebo dotovaný obed. Čím viac znevýhodnených detí v škole, tým viac klesla úspešnosť v čítaní.
Zaujímavé je, že na úspešnosť v matematike socioekonomické rozdiely nemali vplyv. Tu strácali všetky deti rovnako.
Starší žiaci sa nemusia vrátiť do školy
Americkí ekonómovia Keith Meyers a Melissa Thomasson sa pozreli na vplyv zatvorenia amerických škôl počas pandémie detskej obrny, ktorá prepukla v júni 1916 v New York City, a do novembra sa postupne šírila na západ a juh krajiny. Nákaza sa potvrdila u 23-tisíc ľudí, zomrelo ich päťtisíc.
