Prípad čerstvo samoodídenej šéfky služobného úradu ministerstva vnútra Anny Bilecovej je ukážkovým príkladom kauzy, ktorá vôbec nemala byť.
Pritom od vypuknutia až po koncovku sme prešli kompletným portfóliom, ako sme videli pri Smere.
“Všetci zúčastnení utrpeli straty a funkciu Bilecová aj tak nemá.
„
Najprv médiá začali klásť drzé otázky, prečo je nutné mať na služobnom úrade osobu, ktorá ako daňová kontrolórka viedla priateľské rozhovory s podozrivým z masívnych daňových podvodov.
Štátny tajomník Lukáš Kyselica to pochopil ako výzvu upokojiť nás, lebo mu Bilecová objasnila skutkový stav. Aha.
Aby sme si už boli naozaj načistom, že to nemôže byť problém, dodal nevkusný odkaz v duchu „ja si môžem aj sadnúť do parlamentu, kde je menej roboty za viac peňazí“.
Keď sa k veci musel vyjadriť aj minister vnútra Roman Mikulec, prišlo na blúznenie o milovanom detektore.
