Autor je teológ a farár
Strach patrí k životu. Niekedy nás brzdí, núti nás spomaliť či zastaviť, inokedy nás poháňa vpred.
Príslovie, že strach je ako oheň dobrý sluha, ale zlý pán, isto nevzniklo náhodou. Vychádza z ľudskej skúsenosti, že strach môže byť rovnako nástroj sebazáchovy, ako aj akcelerátor panickej sebadeštrukcie. Nie je rozumné ho preceniť, ani podceniť.
O to viac ma znepokojuje, že v diskusiách o uvoľňovaní či sprísňovaní obmedzení je jedným z hlavných argumentov strach.
Tí, ktorí chcú čo najdlhšiu platnosť prísnych nariadení, zdôrazňujú obavy o blízkych z rizikových skupín, pre ktorých je táto choroba najnebezpečnejšia.
Fanúšikovia rýchlejšieho uvoľňovania zase zdôrazňujú strach z prehĺbenia hospodárskej krízy.
Obe skupiny majú pravdu. V oboch prípadoch ide o život, pretože hospodárska kríza môže so sebou priniesť neschopnosť veľkej časti populácie platiť hypotéky, živiť rodiny, pre veľa malých podnikateľov môže byť doslova likvidačná.
