SME
Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Bol ochotný vzdať sa aj čitateľov

Nóri si v pravidelných odstupoch dovolia luxus debaty, či im ešte Bjørnson má čo povedať.

Bjørnstjerne Bjørnsonova pamätná tabuľa na parížskej fasáde. (Zdroj: IGOR SLOBODNÍK)

Autor je veľvyslanec SR vo Francúzsku

Nie, Slováci sa v moderných dejinách nemôžu sťažovať na nedostatok kibicov – a potom sme našťastie mali niekoho ako Bjørnstjerne Bjørnson. Dvadsiateho šiesteho apríla uplynulo 110 rokov od jeho smrti v Paríži.

Spolu s rozvojom literárnej kariéry sa stáva verejne činným a pred jeho ostrým perom a hlasom si nemôžu byť isté ani inštitúcie ako cirkev či kráľovský dvor.

V katalógu vášnivo vedených polemík (mnohých z nich európskemu publiku skrytých, lebo súviseli s vnútornými pomermi tradičnej krajiny vyrovnávajúcej sa s nastupujúcou modernitou a potrebou riešiť štátoprávne postavenie Nórska do roku 1905 spojeného úniou so Švédskom) sa však dve vynímajú.

Jedna súvisí s konkrétnym človekom, druhá s konkrétnou skupinou ľudí nadobúdajúcich atribúty a ašpirácie národného spoločenstva.

Proti verejnej mienke

A zatiaľ čo Bjørnsonovo angažmán v prospech Slovákov je v republike, ale aj v kráľovstve poznanou, opatrovanou hodnotou a zároveň aktívom dvojstranných vzťahov, na Slovensku je menej známy jeho zápas, po boku najmä Émila Zolu, v prospech dôstojníka francúzskej armády židovského pôvodu, kapitána Alfreda Dreyfusa roku 1898.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Pre Bjørnsona – okrem toho, že si uchovala význam aj pre našu diskusiu o tolerancii a podenkovej hodnote väčšinového názoru - bola táto kauza formatívnou, do európskej intelektuálnej diskusie a ďalších zápasov (okrem iných za mier) ho vybavila medzinárodnou autoritou, stala sa jedným z dôvodov, prečo sa na sklonku života ocitol v Paríži.

Ak v prípade obhajoby Slovákov v rokoch 1907 - 1908 bojoval "len" proti desaťročia budovanému, klamlivému obrazu Uhorska (prvý štátny hoax v našich končinách, "hoax storočia", konkrétne storočia silnejúcej maďarizácie, ktorý po Černovej Bjørnson demaskoval a nadobro uzavreli podpisy Osuského a Beneša vo Veľkom Trianone) a keď teda riskoval "len" stratu čitateľstva - pripomeňme si, že nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1903 už všetky zásadné texty napísal, v prípade kauzy Dreyfus desaťročie predtým, vo vybičovanej atmosfére antisemitizmu, xenofóbie a rasizmu v Paríži ako vtedajšom hlavnom meste európskej kultúry (Zola sa po uverejnení "J´accuse...!" musel na čas uchýliť do Londýna) podstupoval riziko minimálne ostrakizácie na starom kontinente, koledoval si o čosi, čomu sa po nemecky tvrdo povie Rufmord.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Spolu so Zolom ich neskôr nazvú prvými verejnými intelektuálmi v dejinách, pojem, ktorý má vo Francúzsku dodnes váhu. (A aféra nemôže neevokovať odhodlanosť profesora Masaryka čeliaceho masovej hystérii hilsneriády.)

Svetoobčan, ktorý miluje túto krajinu

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Volvo prinesie pozitíva, pre ktoré sa ho oplatí vítať.


8 h

Rezník viac nebude riaditeľom RTVS.


9 h
Igor Matovič a György Gyimesi po schválení tzv. prorodinného balíčka.

Inflácia je super, hlavne pre rodiny.


Alojz Hlina 11 h

Rusi museli utiecť z Hadieho ostrova.


15 h
SkryťZatvoriť reklamu