Autorka je vedecká pracovníčka Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV
V čase, keď sa Európa v snahe spomaliť rozširovanie koronavírusu a ochrániť širokú populáciu rýchlo uzatvárala, rokovali niektoré krajiny, okrem iných aj susedné Rakúsko, kde aktuálne poskytuje seniorom a seniorkám platenú starostlivosť v domácnosti približne dvadsaťtisíc slovenských opatrovateliek, o výnimke.
Táto výnimka mala umožniť opatrovateľkám legálny prechod do práce cez niektoré krajiny napriek zatvoreným hraniciam, bez ktorých by napríklad systém 24-hodinovej starostlivosti v Rakúsku skolaboval.
V Rakúsku v oblasti 24-hodinovej starostlivosti, kde je o seniora postarané v domácom prostredí, pracujú takmer výlučne opatrovateľky (muži majú zanedbateľné zastúpenie) zo strednej a východnej Európy, najmä z Rumunska, Slovenska, Bulharska, Poľska, Česka a Chorvátska. Z celkového počtu 60-tisíc opatrovateliek tvoria Slovenky približne jednu tretinu.
Bez týchto kapacít by systém 24-hodinovej starostlivosti prakticky nemohol fungovať. Je to okrem iného aj z dôvodu mimoriadne nízkych miezd, ktoré ani zďaleka nedosahujú hodinové minimum dohodnuté v kolektívnych zmluvách pre dané odvetvie.
Skutočnosť, že je táto práca legalizovaná ako živnosť, umožňuje, že nemajú prístup k nárokom a ochrane, ktorú majú zamestnankyne a zamestnanci poskytujúci rovnakú starostlivosť.
Neplatia tu ustanovenia týkajúce sa pracovného času, výšky miezd, ochrany zdravia a bezpečnosti, ktoré existujú na porovnateľných pracoviskách (napríklad v domovoch dôchodcov), nemajú nárok na platené dovolenky. A aj v čase celosvetovej pandémie je na opatrovateľky vyvíjaný tlak, aby v práci pokračovali a zotrvali.
Rakúsko zabojovalo
Rakúsko a jeho spolkové krajiny sa počas krízy snažia tento systém uchovať. V prvej vlne krajina alokovala 100 miliónov eur s cieľom riešiť vznikajúce problémy v oblasti dlhodobej starostlivosti, z ktorých sa realizuje bonus vo výške 500 eur pre tie opatrovateľky, ktoré svoj turnus dvoj- alebo trojnásobne predĺžia.
