Autor je prekladateľ a publicista
Bola taká doba, keď Smer bol, alebo chcel byť, alebo sa tváril, že je, treťou cestou blairovského strihu. Potom sa ukázalo, že v týchto končinách sa za podobné nápady kytice nedávajú – nehovoriac o tom, že to aj tak nebolo naozaj. Ale tvárili sa. Smer sa aj tak vždy len tváril.
Tretia cesta nevyšla, nastal čas sociálnej demokracie, teda štandardnej sociálnej demokracie, s dôrazom na štandardnej. Čo v karpatských podmienkach znamenalo zmes populizmu, konzervativizmu a nacionalizmu.
A potom plynul čas.
Štrnásť márnych rokov
Medzitým bol Fico I., Fico II. a Fico III. a nič z toho za nič nestálo.
Je rok 2006, vyhráš voľby a pri prvej príležitosti neomylne vytvoríš vládu s tým najhorším, čo slovenská politika dovtedy splodila. Ešte ani atrament na podpise koaličnej zmluvy neuschol a už sa rozhodneš zničiť život istej Hedvige Malinovej, ktorá za nič nemôže; má len tú smolu, že potrebuješ ukázať, ako to odteraz bude.
Je rok 2012, voľby nevyhráš, ale rovno prevalcuješ; a celú tú ohromnú moc, ktorú si získal, využiješ len na to, aby si štyri roky kradol a zo štátu urobil svojho rukojemníka. Je to vlastne fascinujúce: pri takej moci si mohol urobiť hocičo, ale rozhodol si sa urobiť toto.
No a potom je rok 2016. Už sa prejavuje, že si kradol, už sa prejavuje, že si štát rozvrátil. Každá spoločnosť má svoj limit. A tak vyskladáš hrádzu proti extrémizmu, ktorej výsledky po štyroch útrpných rokoch vyzerajú takto: vyššia podpora extrémistov, viac populizmu, horšia spoločenská situácia, dvaja mŕtvi.
