Autor je politológ a pedagóg
Vždy, keď politici hovoria, že o politickom riešení problému rozhodnú odborníci, by sme mali spozornieť. Oznamujú tým, že rezignovali na zodpovednosť za vlastné politické rozhodovanie. Verejne si umývajú ruky nad dosahmi vlastného konania.
Odbornosť mnohí chápu ako apolitickú. Nielen laická verejnosť, dokonca aj niektorí vedci si predstavujú odbornú exaktnosť, ktorá stojí mimo hodnotových sporov, respektíve „hádok“. Tento dojem je mylný. Ale aj keby nebol, jeho zneužívanie politikmi predstavuje problém.
Odvolávaním sa na odbornosť sa niektorí politici chcú zaštiťovať zdaním bezkonfliktnosti. Kto napriek tomu voči nim namieta, tak určite nerobí z pozície dát a „objektívnej“ vedy, ale len sleduje partikulárne (čítaj sebecké) záujmy.
Riadiť štát ako firmu
V našich končinách má tento rečnícky obrat k odborníkom nemalú históriu. Technokratickým predstavám o správnom riadení štátu prostredníctvom odborníkov zameraných na výkonnosť hospodárstva sa darilo napríklad už počas československého reformného komunizmu šesťdesiatych rokov.
Svedčal im aj normalizačný útlm akéhokoľvek náznaku hodnotového pohybu či diskusie. Ako upozorňujú českí historici v knihe Vítězslava Sommera Řídit socialismus jako firmu, tieto predstavy prešli takmer plynulo aj do ponovembrového obdobia.
Dodnes pretrvávajú na oboch brehoch Moravy technokratické predstavy, že štát treba riadiť ako firmu.
Politika ako proces spravovania vzájomných vzťahov a protichodných očakávaní, záujmov a hodnôt, je mnohým stále skôr cudzí. Takúto politickú prácu vnímajú len ako „hádanie“, treba vraj nahradiť hodnotové a záujmové spory racionálnym pohľadom odborníkov.
Riadenie štátu si tak mnohí stále predstavujú skôr ako posúvanie pák zložitej mašinérie; na to treba mať správne tabuľky, dobré prepočty, nezaškodí laboratórny plášť. Nechajte rozhodovať odborníkov, vedia, čo robia.
Politika sa nedá obísť
Lenže politika sa nedá obísť. Je nevyhnutné riešiť záujmové a hodnotové spory, je poslaním politiky určiť „kto dostane čo, kedy a ako“. Každé riešenie so sebou nesie zisky a náklady. Tie bývajú zriedkakedy celkom rovnomerne rozložené.
