Aténčania už tušili, že ich dominancia nad gréckym svetom sa postupne vytráca, ale v druhej polovici piateho storočia pred naším letopočtom boli ešte stále na kultúrnom a mocenskom vrchole. Vtedy sa proti sebe v peloponézskej vojne postavili grécke mestské štáty.
Na začiatku vojny v roku 429 pred naším letopočtom sa v Aténach objavil mor a miestni uverili, že bohovia sa postavili na stranu hlavného rivala zo Sparty.

Choroba zabila do stotisíc ľudí, tretinu populácie Atén vrátane ich vodcu Perikla. Vtedy ľudia prestali rešpektovať zákony a stratili dôveru v štát.
Nastala anarchia, oslabené Atény peloponézsku vojnu prehrali a vládu nad mestom prebrali tyrani zo Sparty. Atény sa z moru už nikdy celkom nespamätali a začal sa zánik slávnej éry aténskej demokracie.
Atény v tom čase patrili k najväčším sídlam na svete, aj preto sa stali epicentrom moru. Mesto bolo preľudnené, ľudia nežili v primeraných hygienických podmienkach, verejné zdravie nebolo prioritou. V dôsledku toho sa mohla nákaza rozšíriť z prístavu Pireus do celého mesta.
Mestské prostredie je dodnes dobrou živnou pôdou na šírenie chorôb, čo vidíme aj pri súčasnej pandémii. Atény sa síce z moru nespamätali, no dnešné mestá pandémiu prežijú, odhaduje pre Foreign Policy Richard Florida, odborník na urbanistiku z Torontskej univerzity.
Metropoly prežijú
"Mestá boli epicentrom nákazlivých chorôb od čias Gilgameša, ale vždy sa otriasli a často boli silnejšie ako predtým," píše. Pripomína, že španielska chrípka zabila pred sto rokmi asi päťdesiat miliónov ľudí, ale to nezastavilo rast vtedajších svetových metropol ako New York, Paríž či Londýn.