Informácia, ako sa Marian Kočner s istou Miriam Hatinovou chystali na vybavovačky u ctihodného ústavného sudcu Mojmíra Mamojku, je ďalší kamienok do mozaiky s názvom „stav slovenského súdnictva po dvanástich rokoch vlády Smeru“. Čiže ďalej potvrdzuje najdesivejšie parametre justície, ktoré si v celej šírke a hĺbke vedel predstaviť len málokto.

Pravdaže, stále nie je nespochybniteľne preukázané, že bol ako ústavný sudca s Kočnerom v kontakte. K dispozícii máme „len“ okolo tisíc indícií a tvrdenie Kočnerovho poskoka Petra Tótha, že Mamojkovi v Kočnerovom mene priniesol jeho sťažnosť proti väzbe v kauze zmenky. Slovom, taľafatky, ktorými sa u ústavného sudcu ani netreba zaoberať.
Takže takto. Keby to už mnohí veľakrát neurobili a keby sme u (bývalých) poslancov Smeru očakávali nejakú morálnu integritu, mohli by sme Mamojkovi poradiť, aby v mene ochrany dôveryhodnosti justície zložil funkciu a venoval sa niektorej z pekných záľub, aké emeritným sudcom s jeho profilom a pestovaným mrožím fúzom prináležia. Poľovníctvo je akurát, nie?