Autor je finančník a filantrop, zakladateľ Open Society Fund
Čelné európske orgány budú v priebehu niekoľkých týždňov musieť prijať rozhodnutia, ktoré určia osud Európskej únie. EÚ sa môže spojiť a splniť očakávania a ašpirácie svojich občanov alebo sa bude naďalej rozpadať.
Pred nedávnym európskym summitom predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ potrebuje na boj proti koronavírusu najmenej bilión eur. Som presvedčený, že existuje iba jeden spôsob, ako by bolo možné získať takú veľkú sumu – vydaním večných dlhopisov.
“Toto rozhodnutie musí prísť do leta, lebo bez pomoci Taliansko do jesene zbankrotuje.
„
Európska verejnosť a jej lídri nie sú zvyknutí používať večné dlhopisy, tie však majú dlhú históriu. Británia prvýkrát vydala večné dlhopisy (takzvané konzoly) v roku 1752, a neskôr ich použila na financovanie napoleonských a krymských vojen, zákona o otroctve, írskeho úveru pre cudzincov a prvej svetovej vojny. Kongres Spojených štátov povolil v roku 1870 vydávať konzoly na konsolidáciu dlhov nahromadených počas občianskej vojny.
Keďže istina večného dlhopisu sa nikdy nemusí splatiť; splatné sú iba ročné úrokové platby. Emisia dlhopisov za bilión s polpercentným úrokom by ročne stála päť miliárd eur. Tieto dlhopisy by sa nemuseli vydávať naraz, ale v tranžiach.
Zvyknú si
Prvé tranže by zachytili dlhodobí investori, ako sú životné poisťovne, a postupne sa s nimi oboznámia aj ďalší investori. V súčasnom prostredí s nízkym úrokom bolo Nemecko schopné predať tridsaťročný dlhopis s negatívnym výnosom.
Pomer medzi výškou zaplateného ročného úroku a prijatou sumou je jedna k dvesto. Úroky sa, samozrejme, musia platiť ročne, ale súčasná hodnota budúcich platieb neustále klesá a nakoniec sa limitne priblíži k nule. Päť miliárd eur je pri splácaní naliehavo potrebného bilióna eur bezvýznamná suma. Predstavuje asi tri percentá posledného európskeho rozpočtu a o niečo viac ako jedno percento nasledujúceho rozpočtu, o ktorom sa v súčasnosti rokuje.
