Autor je teológ a spisovateľ
Dobre si pamätajme obrazy z minulých rokov, veteránov na prehliadkach, keď im spoločnosť ďakovala, aj keď sa často v rukách politikov menili na bezmocných svedkov ideológie. A dobre si pamätajme chlapcov, ktorí ako dvadsaťroční dobyli Berlín, prešli Európu z Kurska a Stalingradu a z druhej strany z normandských pláží.
A dobre si pamätajme, ako vyzerali minulý rok počas prehliadok, s metálmi a roztrasenými rukami, usadení v prvých radoch na prehliadkach v krajinách, kde sa ešte organizovali, lebo to bol spôsob, ako si pripomenúť koniec vojny, pripomenúť si ich, ich mladosť a odvahu.
A pamätajme si nie iba to, ako vyzerajú dnes, bývalí frajeri z perutí, v avirexoch, slovenské a české esá z bitky o Britániu a našich vojakov na Dukle, ale aj mladých Nemcov, ktorých poslal Hitler umierať na Slovensko, ako tam ležia bez mien v upravených hroboch a na vojakov na Slavíne, v masových hroboch a tisíce neznámych chlapcov zakopaných po slovenských horách.
A spomeňme si, že pred troma štvrtinami storočia sa skončila vojna a že dnes žije priamych účastníkov čoraz menej a čoraz viac pribúda tých, ktorí jej výsledky spochybňujú a odmietajú všetko, čo nám napriek rozdeleniu sveta priniesol mier.
Vojnové lži
Tento rok oslavy nebudú. Štáty ich zrušili. Najodvážnejší mladí muži svojej generácie sú dnes najohrozenejšou skupinou. Pandémia zmenila aj náš spôsob spomínania, aj keď stále nevieme, či je najlepšie organizovať pompézne prehliadky vojenskej techniky. Ostentatívne vychvaľovanie sa vojenskou technikou bolo vždy problematické, nebolo jasné, či je prezentáciou militarizovaného ducha, ktorý sa nepoučil vojnami, alebo snahou preventívne zastrašiť nepriateľa.
Nemecko z pochopiteľných dôvodov prehliadky robiť prestalo. Ich spôsob musí byť iný. Nemecko nemôže ukázať svojich veteránov z Bieloruska alebo z Ukrajiny, no dokázalo o sebe povedať, že je hlavným vinníkom desu, ktoré rozpútala Hitlerova ríša.
