Tak nám teda otvorili kostoly. Veď fajn, možno by to ani nestálo za zmienku, keby sa za tým neskrýval kus pokrytectva. A potom aj kus ublížených reakcií, keď sa na toto pokrytectvo snažíte upozorniť.
Jedným z mála dobrých dôsledkov akurátnej koronakrízy bolo, že sa znovu aspoň na chvíľku počúval hlas rozumu. Že odbornosť a veda mali svoju váhu. A že sme aspoň predstierali, že pri epidémii budeme počúvať epidemiológov (aj keď neplatilo, že o ekonomike nám tu rozprávali ekonómovia, všakže).
Lenže to v sebe zahŕňa istý nárok: od vedcov totiž chceme, aby rozprávali o vede. A od epidemiológov, aby argumentovali vedou a faktami. Nech politici robia politické rozhodnutia a znášajú politické následky, ale je nonsens, aby nás tu nejaký hygienik – bárs aj hlavný – poučoval o morálke či právach a aby svoje rozhodnutia či odporúčania zdôvodňoval politicky. Na politiku sme si zvolili politikov.
