Autor je analytik, publicista a expert na európsku politiku. Pripravuje podcast Modrá vlna o dianí v EÚ
Nemecký ústavný súd rozhodol , že Európska centrálna banka nedostatočne zdôvodnila rozšírený nákup dlhopisov, ktorými v roku 2015 pomohla členom EÚ prekonať finančnú krízu. Nie je preto možné posúdiť, či bolo toto opatrenie primerané a či pri ňom ECB neprekročila svoje právomoci.
Program nákupov týchto dlhopisov je tak v súčasnej podobe podľa súdu nezákonný a nemecká federálna vláda a parlament to musia napraviť.
Možnosti nápravy sú dve. Buď ECB prijme nové rozhodnutie, v ktorom dostatočne zdôvodní, že sledované ciele monetárnej politiky (ktorá patrí do jej kompetencií) sú primerané dôsledkom, ktoré takéto rozhodnutie má na ekonomickú a fiškálnu politiku členských štátov EÚ.
Inými slovami to, že snaha o dosiahnutie dvojpercentnej inflácie a cenovej stability nie je len zámienka na poskytnutie finančnej pomoci štátom v núdzi.
Pokiaľ ECB takéto rozhodnutie do troch mesiacov neprijme, zostáva z pohľadu nemeckej ústavy už len druhá možnosť: Nemecko sa na tomto konkrétnom programe nákupov dlhopisov prestane zúčastňovať.
Miliardy v ohrození
Európska banka pritom v polovici marca prijala Pandemický núdzový program nákupu dlhopisov členských štátov eurozóny v objeme 750 miliárd eur (PEPP). V prípade novej žaloby by súd nepochybne aj tu skúmal, či cieľom programu bola skutočne len cenová stabilita v eurozóne a či je tento program primeraný nástroj na dosiahnutie tohto cieľa.
Výsledok takéhoto skúmania by pritom mohol byť ešte problematickejší, pretože pravidlá PEPP sú voľnejšie, ako boli pravidlá súdom spochybneného programu z roku 2015. A to je skutočná hrozba, pretože program PEPP je dnes chrbtovou kosťou opatrení na podporu obnovy európskych ekonomík oslabených koronavírusom.
