Názor, že znovunájdený zahraničný konsenzus je prémiou z koalície Igora Matoviča, sa nemusí prehodnocovať, ale o neškodnosti Borisa Kollára si ešte bude treba podebatovať.
V situácii, keď traja komunálni politici z Prahy požívajú policajnú ochranu pred ruským agentom, ktorý ich prišiel otráviť ricínom, nemal ten nigrifič Kollár nič lepšie na práci než stretnutie s ruským veľvyslancom.
Môžete predsedu, iste, obhajovať, že ak už je predsedom Národnej rady, protokol býva občas taký nevyberavý, že ho privedie do situácií, ktoré nie sú jeho šálkou kávy.
V poriadku, pred zoznamovacím matiné s Fedotovom sa však patrilo povodiť po parlamente aspoň dvadsať euroatlantických veľvyslancov, čo sa nestalo. A predovšetkým nezakladať - spolu so zahraničným výborom (??) – medziparlamentnú skupinu priateľstva s Ruskou federáciou.
To je škandál škandálov práve vo chvíli, keď Kremeľ vedie proti našim najmilším susedom regulárnu hybridnú vojnu.