Nič neukradli, len opakovali to, čo hovoria už roky. Chirac, Barroso a im podobní nevedeli ľuďom vysvetliť, na čo je euroústava dobrá a v nedeľu večer sa im to vrátilo späť. Občania Francúzska uverili ľuďom, ktorí sú často politickým suterénom.
Francúzi však ukázali aj to, že sa vedia postaviť niečomu, čomu nerozumejú, čo považujú za škodlivé a čo nechcú. Naznačili, kam až Francúzsko vpustí Európu a spolu s nimi si vydýchli aj mnohí v tých krajinách, kde už euroústavu schválili. Aj keď vôbec nemusia súhlasiť s dôvodmi francúzskeho non. Francúzi tiež umožnili slobodne dýchať voličom v krajinách, ktoré ešte len budú o euroústave rozhodovať a sú príliš malé či nové, aby sa stavali na zadné.
Európa takúto príučku potrebovala, aj keď sa z nej bude dlho spamätávať. Európska politická elita pri francúzskom referende zistila, ako vzdialená je od občanov Európy a ako rýchlo sa jej občania dajú presvedčiť "neštandardom". Francúzi jej dali pocítiť, že majú dosť smerníc z Bruselu, európskeho newspeaku a vznešeného oparu budovateľov veľkého európskeho štátu.
