Autor je prezident Martensovho centra, dvakrát bol predsedom vlády SR
Je mnoho dôvodov, prečo práve teraz intenzívnejšie premýšľame o Európe a našej budúcnosti v nej.
Predovšetkým si pripomíname nielen Deň Európy, ale aj 75 rokov od skončenia druhej svetovej vojny, 16. výročie znovuzjednotenia Európy a zároveň čelíme pandémii koronavírusu.
Keby sa ma v týchto dňoch niekto opýtal, aká je dnes Európa, musel by som povedať, že opäť rozdelená. Globálnu finančnú a ekonomickú krízu sme ako-tak zvládli, ale odvtedy sa vzniknuté trhliny len prehlbujú.
Sme rozdelení
Nevieme jednotne reagovať na imigračnú krízu. Akoby sme stratili spoločnú rozlišovaciu schopnosť, kto je naším spojencom a kto rivalom, či potenciálnou hrozbou.
Sme rozdelení pri hodnotení, aké kroky vlád sú ešte demokratické a ktoré už patria skôr do výbavy autokratov.
Sme rozdelení v názore, či by proces rozširovania EÚ mal pokračovať, alebo zamrznúť. Sme rozdelení pri otázke, či Istanbulský dohovor je skôr príležitosť, alebo hrozba. Sme rozdelení v názore, či liekom pre naše ekonomiky, krvácajúce v čase pandémie, sú úvery alebo granty.
