Autor je učiteľa a spisovateľ
Pravda, veľa o tom neviem, pozorujem to len tak spoza skla. Nútenú karanténu by som musel zažiť na vlastnej koži, aby som o nej mohol povedať čosi relevantné. Ale ja nič relevantné povedať nechcem. Vlastne sa mi vôbec nežiada hovoriť o karanténe.
Oveľa viac ma zaujalo to neutíchajúce kvílenie, ktoré ju už niekoľko týždňov sprevádza. Neubehne deň, aby sa na sieťach neobjavil nový srdcervúci príbeh o nehoráznom zaobchádzaní zo strany štátu. Opäť sa vrátim k sebe: ani mne by sa asi nepáčilo, ak by ma švihli do izby s dvoma neznámymi.
Takisto netvrdím, že by som do fondu krívd, ak by som patril medzi obete, nejakým statusíkom neprispel aj sám.
Naopak, viem si celkom živo predstaviť, ako všetko to bezprávie na mne páchané nafukujem, až je z neho balónik. Špinavé sprchy, žrádlo ako pre psa, haprujúca wifina. Mňa testovali, suseda nie a ani nechcite, aby som hovoril o farbe jeho kože.
