Možno si to nie každý všimol, ale popri HDP sa prepadáva aj intenzita česko-slovenských nadštandardných vzťahov. Je na polemiku, či za hlbokým útlmom je len koronavírus, alebo – čo sa týka politiky – aj autistické spády Matoviča, ktorému už zase niečo pribúda na rováš a zrejme horšie než to, že zatiaľ nestihol ani jednu premiérsku videokonferenciu.
Aj keď pripustiť treba, že protikorupčný vodca môže mať problém s partnerom, s menom, pri ktorom ozvena nesie Čapí hnízdo. A hneď za „čápom“ letí pozdrav z bruselskej Komisie, že ak Babiš bude naďalej agrodotovať sám seba, porušuje zákon. Tu však problém nie je.
Neuralgickejší bod, ktorý zostáva na samý koniec „dekarantenizačných“ krokov, sú hranice.
Výzva dvadsiatich česko-slovenských osobností na opätovné otvorenie, ktorá dokonca chce „príkladom Česka a Slovenska dodať odvahu k obnove Európe bez hraníc aj iným národom“, padá ako uliata k hlasom z českej vlády o spriechodnení čiary v júli.
