Autor je politológ a publicista
Daniel Lipšic by bol výborný generálny prokurátor. Možno aj lepší ako zhruba pätica prokurátorov, ktorí sa v súvislosti s možnou kandidatúrou spomínajú v kuloároch.
Na rozdiel od nich totiž verejnosť dostatočne pozná jeho názory, správanie sa krízových situáciách, jeho osobnostné charakteristiky aj riadiace schopnosti.
Toto sa volá politizácia prokuratúry
Napriek tomu by sa prokurátorom stať nemal. V prvom rade preto, lebo pre jeho kandidatúru treba zmeniť zákon.

Poslanec Ondrej Dostál síce vo svojej obhajobe Lipšicovej kandidatúry konštatuje, že zákon sa bude meniť aj tak, lebo je to v programovom vyhlásení vlády (čo však nevylučuje, že to doň bolo zaradené práve kvôli Lipšicovi). Lenže to je práve ten problém.
Pri doterajších verejných či odborných debatách o reforme prokuratúry rozšírenie možnosti kandidovať za generálneho prokurátora aj neprokurátorom nebolo témou.
Ako červená čiara sa však rôznymi návrhmi na reformu prokuratúry vinie jedna požiadavka – zrušiť monokratický princíp v prokuratúre, relikt zdedený ešte z čias komunizmu.
Toto kľúčové opatrenie však vládny program neobsahuje. Neobsahuje totiž žiadnu reformu prokuratúry. S výnimkou otvorenia Rady prokurátorov a zriadenia Najvyššieho správneho súdu SR ako disciplinárneho súdu aj pre prokurátorov, ide len o kozmetické úpravy a konzerváciu existujúceho stavu.
Jedným z kľúčových problémov je obmedzenie politického vplyvu. Vládny návrh však ide proti tomu. Rozšírenie okruhu kandidátov prakticky znamená jedinú vec – vyšší vplyv politikov na výber generálneho prokurátora.
Chceme politizáciu prokuratúry? Slovami bývalého politika Ivana Šimka: „Ide však o to, či prokuratúra má vôbec byť nezávislá... Prokurátor zastupuje štát i s jeho politickou štruktúrou, ktorá vzišla z volieb.“
Mimochodom, Šimko kedysi vytiahol a navrhol za generálneho prokurátora Dobroslava Trnku. Mýli sa aj dnes - generálny prokurátor nemá čo byť spojený s politikou, ktorá vzišla z volieb, ale zabezpečovať právo v zmysle platných zákonov.