Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Hovorí sa jej Veľká vlastenecká, ale v skutočnosti je to vojna svätá. Nič iné nespája 140 miliónov ruských duší tak ako oslavy porážky nacizmu, spomienky na dedov, čo zahynuli, a medaily na hrudiach babičiek, poľných sestričiek.
Je to pochopiteľné. Dvadsaťpäť miliónov obetí znamená, že každá rodina má niekoho, kto položil život.
Tento rok o oslavu vrcholného obdobia sovietskej ríše Rusi prišli. Vírus zvíťazil nad propagandistickou mašinériou a veľkolepú prehliadku na Červenom námestí v Moskve nahradili rôzne individuálne počiny.
Klince, potápači i piesne
Jedenásťročná školáčka z Jekaterinburgu stála bosá 77 minút na klincoch, aby tak vyjadrila vďaku veteránom.
Dvaja potápači prešli dno rieky Oky v skafandroch, držiac portréty veteránov. Keď sa vynárali z vody, pripomínali mimozemšťanov prichádzajúcich na priateľskú návštevu s portrétmi svätých.
Starosta Krasnojarska Sergej Jerjomin zase sedemdesiatpäťkrát zdvihol nad hlavu šestnásťkilové závažie. Mnoho detí navliekli rodičia do kaki uniforiem, niektorým dali do rúk samopal.
Ľudia veteránom, pre karanténu len pod oknami, spievali vojnové piesne. Nič z toho však tanky defilujúce pred Kremľom nenahradí.
Vojna vytlačila boľševický puč
Hlavná ruská oslava v povojnovej histórii má svoju tradíciu a každá z prehliadok má symbolický podtext. Napríklad prvá, 24. júna 1945. Dovtedy sa konali na Červenom námestí vojenské prehliadky pri príležitosti úplne inej udalosti – boľševického puču v roku 1917, ktorému sa dodnes vznešene hovorí Veľká októbrová socialistická revolúcia.
Júnová prehliadka v 1945. bola nápadom samotného generalissima Josifa Stalina. Hovorí sa, že to bola posledná vojenská akcia Červenej armády vo Veľkej vlasteneckej vojne. Vojakov vítal na bielom koni legendárny maršal Georgij Žukov.
