Autor je vedec a bývalý generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie
Ešte pred pandémiou som stretol jednu známu. Mladé dievča, ktoré som už dlhšie nevidel. Na moju tradičnú otázku, ako sa má, som dostal neočakávanú odpoveď: „Vyhorela som, odišla som z práce a pokúšam sa z toho dostať.“
Pandémia osamelosti
Nemám presnú štatistiku, no takýchto neočakávaných odpovedí dostávam v poslednom období čoraz viac.
Preto ma veľmi zaujali informácie z Dánskeho národného prieskumu zdravia sledujúce vývoj mentálneho zdravia populácie od roku 2010. Výsledky sú zarážajúce. Zhoršenie mentálneho zdravia bolo zaznamenané vo všetkých vekových kategóriách mladších ako 65 rokov. Najviac však u mladých žien vo veku šestnásť až dvadsaťštyri rokov.
V tejto kategórii sa od roku 2010 zvýšil podiel porúch mentálneho zdravia o viac ako osem percentuálnych bodov a dosiahol takmer dvadsaťštyri percent. Okrem toho tá istá kategória zaznamenala zvýšenie úrovne stresu na štyridsať percent a vyše desať percent populácie mladých žien sa cítilo osamelých.
Osamelosťou a sociálnou izolovanosťou sa zaoberal aj ďalší, tentoraz európsky výskum, ktorý som inicioval pred nejakým časom ako riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie.
