Autorka pôsobí na Ústave verejnej politiky FSEV UK
Nekvalitný štát a korupčné správanie ľudí, ktorí ho reprezentujú - politikov, úradníkov, lekárov, policajtov a sudcov - je už viac ako dvadsať rokov jednou z top tém slovenskej politiky. Tak to bolo aj pred februárovými voľbami, keď sa vymedzenie voči korupčným praktikám „tých druhých“ a návrhy na ich obmedzenie nachádzali v každom programe relevantných politických strán a dostali sa aj do programového vyhlásenia vlády Igora Matoviča.
Las palabras bellas
Nejde o nič mimoriadne, ale o pokračovanie trendu nastaveného prvou Dzurindovou vládou v roku 1998. Prvé štyri vlády slovenskej republiky, ktoré pôsobili pred rokom 1997, vo svojich programových vyhláseniach korupciu takmer nespomínali. Výraznú zmenu nastolila prvá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorý vyhral aj na vlne snahy o obmedzenie korupcie Mečiarových vlád.
Tu sa zrazu korupcia a jej synonymá nachádzajú vo veľkom – 35-krát, o štyri roky neskôr v jeho druhej vláde už 50-krát a v programe Radičovej vlády dokonca 94-krát. Aj Ficove vlády o korupcii a transparentnosti v programovom vyhlásení diskutujú (prvá 27-krát – druhá 44-krát a tretia dokonca 75-krát).
Matovičova vláda sa o korupcii a transparentnosti zmieňuje vo svojom vyhlásení v podobnom rozsahu ako Radičovej vláda, ale keďže programové vyhlásenie má dvojnásobnú dĺžku, je to v skutočnosti menšia (verbálna) priorita. Viac ako deväťdesiatkrát spomína „transparentnosť“, avšak často v takej vágnej podobe, že neobsahuje konkrétny a skontrolovateľný záväzok.
Ani pri pozornom čítaní textu mi nebolo jasné, čo autori vyhlásenia myslia pod „transparentné postupy riadenia“, „transparentná platforma“, „transparentný zdrojový register mimovládnych organizácií“, „transparentne zadefinuje súbor vedomostí“, „.transparentné kritériá“, „transparentné kontrolné postupy“, „transparentné vyhodnocovanie“, ba dokonca „transparentnosť informácií“, „transparentné informovanie verejnosti“, „informácie transparentne zverejňované“, „transparentné vytváranie orgánov podniku“, „transparentné podmienky fungovania“ a pod.
Zdá sa, že tam, kde cítili, že je problém, ale nemali riešenie, použili páčivé a v podstate už zľudovené frázy a viac sa netrápili.
Tu tiež nejde o nový fenomén vymyslený vládou Igora Matoviča. V juhoamerických krajinách, kde už roky víťazia populisti, sa na opis tohto prístupu zaužívala fráza „las palabras bellas“ – teda veľa pekných (ale prázdnych) slov.
Ako dostať najlepších
Čo sa týka protikorupčných opatrení uvedených v programových vyhláseniach, tu je možné medzi jednotlivými vládnymi garnitúrami vidieť výraznejšie odlišnosti v tom, v čo verili, že korupciu obmedzí.
Všetky slovenské vlády verili v potrebu napraviť rozhodovacie procesy štátu a posilniť kapacity štátu na všetkých jeho úrovniach. Dzurindove vlády používali proti korupcii aj ekonomické reformy a privatizáciu rozkrádaných bánk a štátnych podnikov.
Vláda Ivety Radičovej sa od ostatných líšila aj dôrazom na potrebu posilnenia verejnej kontroly a podporu otvorenosti verejného sektora.
