Udalosť týždňa
Protiústavné nákupy ECB.
Dlhopisový program, ktorým ECB zvrátila finančnú krízu, bude v nesúlade s nemeckým právom, ak ECB do troch mesiacov nezdôvodní, že išlo o regulárny monetárny nástroj a nie skryté financovanie štátnych dlhov.
Taký je verdikt súdu v Karlsruhe, zrejme najbrizantnejší v histórii nemeckého Ústavného súdu. Nehrozí totiž "iba" dodatočná nezákonnosť kvantitatívneho uvoľňovania – ľudovo "tlačenie peňazí" –, ale najmä bankrot Talianska, ktorého záchrana po koronakríze je čisto rozpočtovými nástrojmi – aj keby bola politická vôľa – neufinancovateľná.
Debata, že Európsky súdny dvor už nákupy dlhopisov legalizoval, takže nemecký súd nemá čo odvrávať, nie je relevantná, ak Bundesbanka bude rešpektovať výrok z Karlsruhe. Tvrdenie optimistov, že ECB zdôvodnenie vyrobí tak, aby sudcovia uznali uvoľňovanie za primerané, znie príliš romanticky.
Každý predsa vie, že jediný zmysel nákupov ECB bolo zníženie úrokových nákladov financovania štátnych dlhov, a všetky ďalšie vysvetlenia okolo sú omáčka. Čo bude ďalej, je úplne neprehľadné, navzdory právnej forme sporu to bude čisto politické rozhodnutie nosnosti, pred akou stáli nemecké elity pri zjednotení krajiny.
V banku nie je nič menej než prežitie EÚ.
Udalosť SR
Zápas o prevzatie úradov.
Formulácia požičaná od Jána Budaja je presnou skratkou najdôležitejšieho procesu rozohrávajúceho sa za hrubou clonou korony. Zákon o štátnej službe, ktorý sa aktuálne kliešti v parlamente, by sám osebe ako skratka neopisoval situáciu najpresnejšie, keďže vytláčanie Smeru, SNS a Hídu sa odohráva na podstatne širšom fronte než bezprostredná vládna byrokracia.
Vzhľadom na komplikácie hláv padá dosť, ale pravdu má Budaj, že "vyhraté nič nie je". Víťazstvo sa odvinie predovšetkým od toho, či sa naprieč rezortmi presadí plošné – s odpustením – "rež a rúbaj do krve". Alebo prevážia "krajniakovsko-kollárovské" špekulatívne odstrely tam, kde sa práve čosi sabotuje a ešte tam, kam má Kollár v notese "svojho" človeka.
