Autor je básnik a prekladateľ
Svet tlieska zdravotníkom – sú v prvej línii boja proti pandémii. Na rebríčku užitočnosti sú vysoko vojaci aj novinári, policajti aj politici, učitelia aj herci – no kde sme my literáti? Až dole, celkom zbytoční?
Nie je to s nami také zlé – len naša užitočnosť vychádza najavo vždy trochu neskôr. Práve počas čierneho moru obšťastnil Boccaccio celé ľudstvo Dekameronom (a Talianov aj taliančinou). Ani Puškinova „boldinská jeseň“ by sa nekonala, nebyť karantény.
Nejaký, čo aj menej významný úžitok by však aj literát rád priniesol skôr. V čase, keď nielen deti, ale aj ich rodičov, učiteľov a politikov zamestnáva problém diaľkového vyučovania, mladá novinárka zapojila do debaty aj mňa, keď zacitovala z mojej dávnej Básne na obranu detí:
„Úradnú prácu robieval aj doma“/lekári po infarkte napíšu nám do karty./A každé dieťa každý večer čo má?/Domácich úloh na tri infarkty.
