Hlboká personálna bitka naprieč najvyššími pozíciami dôležitých štátnych úradov nie je v histórii Slovenska po výmene kabinetov nič neobyčajné.

Robila ju každá nová garnitúra aj za cenu rýchlych úprav zákonov, ktorých nové podmienky umožnili menovať aj nových vedúcich.
Znakom vyspelej demokracie je jasná odbornosť na najvyšších úradníckych miestach, ktorou nezatrasie výmena moci. Rozdiel je v tom, že marcová výmena na Slovensku nebola obyčajná a nevystriedala sa len tak jedna hodnotová strana za inú.
Po 12 rokoch (áno, s prestávkou) sa podarilo odstaviť oligarchický režim, ktorý sa najmä v posledných štyroch rokoch neostýchal korumpovať naprieč všetkými úrovňami.
Preto je Remišovej zoznam tvárí, ktoré ešte musia odísť, pochopiteľný. Druhá vec, je, či sa má stať verejným zoznamom na škrtanie.
Ale k meritu veci. Ak má nová vláda naplniť to, s čím sa ujala moci, musí na uvoľnené miesta dosadiť ľudí, ktorých odbornosť ich bude držať na stoličkách aj po tom, čo skončia súčasní ministri.