Autor je politológ a pedagóg
Keď poslankyňa OĽaNO Helena Mezenská kandidovala v roku 2014 na prezidentku, vyznala sa aj zo svojich duchovných skúseností s telepatiou a teleportáciou.
Napriek hĺbke a vážnosti jej presvedčenia nasledovali verejné posmešky. Po nich však napočudovanie neprišli žiadne kázne a verejné spytovania netolerancie voči náboženskému presvedčeniu.
Podobne, keď si ľudia robili žarty zo spirituality herečky Silvie Šuvadovej, nenasledovali žiadne hlboké zamyslenia o neúcte liberálov k rôznym prejavom vierovyznania.
Len čo však na verejnosti došlo ku kolektívnemu zdvihnutiu obočia nad niektorými – povedzme neobvyklejšími – nápadmi z prostredia niektorých kresťanských veriacich, stretlo sa s nárekmi o útlaku a urážaní kresťanov a viery všeobecne.
Niektorí veriaci sa pritom nechali počuť, že joga je okultizmus, že Harry Potter navádza deti na mágiu alebo že ejakulovať mimo pošvy je traumatizujúce. Reakciou im bol aj zaslúžený výsmech.

Nekritizovateľní kresťania
Niektorí politicky aktívni veriaci – spravidla tí istí – sa v rozpore so skutočnosťou tiež domnievajú, že homosexualitu možno liečiť, šíria nenávistné konšpiračné teórie o tzv. gender ideológii alebo neváhajú využiť pandémiu na obmedzenie reprodukčných práv žien. Aj im sa za ich nepravdivé tvrdenia a zlé návrhy dostáva verejnej kritiky.
Niektorých slovenských konzervatívne cítiacich už roky máta strašidlo politickej korektnosti. Pod ňou si predstavujú pseudo totalitný režim nekritizovateľnosti niektorých ľavicovo-liberálnych myšlienok.
Bez ohľadu na to, čo si o týchto predstavách môžeme myslieť, je paradoxné, že čosi podobné často tí istí konzervatíci u nás zavádzajú. No nekritizovateľnými sa stávajú práve niektoré myšlienkové prejavy spojené s kresťanstvom.