Autor je teológ a pedagóg, je členom Progresívneho Slovenska
Vraj sa z kresťanov smejú. To, že niektorí ľudia sú iným na smiech, nemusí nutne súvisieť s tým, že sú kresťania. Skôr to súvisí s tým, aký model kresťanstva predstavujú.
Napríklad kresťan Anton Srholec sa nikdy nestal terčom posmechu pre svoju vieru. Smeje sa niekto z pápeža Františka? Tiež kresťan. Vzbudzuje rešpekt, sympatie a obdiv.
Kde nie je debata, zostáva výsmech
Už dlhšie nudne opakujem, že to všetko treba brať vážne. Akurát, keď človek o tom začne diskutovať, býva označený za nepriateľa cirkvi a ultraliberála.
Dobre, výsmech nie je riešenie. Vnímam ho skôr ako manifestáciu bezmocnosti.
Je to však dôsledok toho, že debata o cirkevnom učení vo verejnom priestore je zo samotnej podstaty nemožná. Cirkevná vierouka diskusiu nepozná a významne ju aj v akademickej oblasti obmedzuje. Preto sa teologické učilištia podobajú dnes skôr na politické školy ako na akademické prostredie.
