Pri pohľade, ako sa Peter Žiga usiluje podporiť vnútrostranícku revoltu Petra Pellegriniho proti Robertovi Ficovi, dobroprajnému človeku aj zovrie srdce.
Totiž, keby Nigel Farage vedel o existencii Petra Žigu, tak by slovami o charizme vlhkej handry neplytval na Hermana Van Rompuya.
A so spojencom tohto rangu Pellegrini azda ani nepotrebujete nepriateľov.

Veru, nebudeme preháňať, ak povieme, že v Smere sa naozaj spúšťa nejaká forma zápasu o predsedníctvo a postupne vidíme formujúce sa krídla.
Bude to hrubo zjednodušujúce a sčasti nepresné, ale v rámci komentátorskej skratky si ich môžeme pracovne označiť ako formáciu Petrov (Pellegrini, Žiga) povstávajú proti starej garde Robertov (Fico, Kaliňák).
Isto totiž nie je náhoda, že Žiga sa v nedeľu postavil za Pellegriniho nápad nominovať na čelo ľudskoprávneho výboru niekoho iného ako Ľuboša Blahu.
Pellegrini zasa v pondelok zopakoval Žigove slová, že Ján Podmanický a Marián Kéry, ktorí by v mene zákazu nedeľného predaja radi budovali koalíciu s ĽS NS, sa môžu ospravedlniť alebo odísť.
To všetko je celkom zaiste vedomé dráždenie Fica.