Faktom je, že o kšeftoch okolo poľnohospodárskej platobnej agentúry, rôznych pozemkov či skupiny Slavie Capital by sa písalo o čosi uvoľnenejšie, keby ich nesymbolizovalo (nesprevádzalo) slávne meno nositeľa množstva hereckých trofejí.
Skutočnosť, že v kauze pozemkov okolo Tekovskej Breznice – ako všade inde – účinkuje opäť „iba“ syn Štefana Kvietika, aj tak neodradí fanúšikov umelca, aby si jeho očierňovanie vzali ako hlavné poučenie aj z tohto príbehu.
Dalo by sa tu pekne nadviazať, že zapliesť sa so SNS je už fakticky akousi polovičnou zálohou, že sa o človeku raz bude rozprávať v súvislostiach, ktoré mu nepridajú na reputácii, a akým by sa pri sympatiách a väzbách k inej strane možno aj vyhol.
Náhoda však nebude prípad syna Martina, ktorý sa „za babku“ dostáva k zaujímavým biznisom (tentoraz pozemkom) opakovane.
Iste, vynášať bez znalosti spisov kategorické súdy, je ošemetné, ale frekvencia výskytu márnotratného syna vždy tam, kde niečo smrdí, je vysoko nadštandardná.