Hermann Hesse: Klingsorovo posledné leto. Preklad: Ľudmila Rampáková a Ladislav Šimon. Petrus 2020.
Pred dvoma rokmi ma v knižnici zastavil starší pán a vraví: teším sa, že máte dedove knihy! Ja: áno, máme veľa dobrých kníh. Opáčil, že nám však chýba esejistické dielo a taktiež prvý raz zverejnené súkromné listy z vojnového obdobia. Viete, vrhajú nové svetlo na jeho činnosť počas fašizmu, vysvetlil.
Hesseho vnuk
Prosím, prezradíte mi autorovo meno?
Asi ho nepoznáte, zomrel dávnejšie, teraz sú v móde iní, odvetil.
Už ma nenapínajte, mám rád aj staršiu literatúru.
Neviem, na Slovensku určite nie je taký populárny, to nestojí za reč, odpovedal. Prosím vás, teraz mi to už musíte prezradiť! naliehal som.
Poznáte Hermanna Hesseho? opýtal sa.
To je váš dedo?
Pozorne som sa naňho zahľadel. Neuveriteľná podoba so starým otcom! Ako to, že mi to hneď neudrelo do očí? Pochopiteľne, že nie. Veď to akoby som sa stretol s vnukom Thomasa Manna alebo Franza Kafku.
Uvedomil som si, že som o človeku, ktorý stál predo mnou, viackrát čítal v spisovateľových životopisoch, neraz som ho počul v rádiu rozprávať o sporoch s pozostalosťou a spomínať na detstvo.
Tak som mu povedal, koľko rôznych a dobrých Hesseho prekladov do slovenčiny máme k dispozícii, aj ako vychádzajú v stále nových vydaniach, najmä zásluhou vydavateľstva Petrus. Ako sa podujatie o románe Narcis a Goldmund muselo pre veľký úspech zopakovať.
Hľa, človek
Muž sa volá Silver Hesse. Medzičasom znova navštívil Bratislavu a na prednáške rozprával o práci pre Hesseho nadáciu a múzeum. Výrazne prispel aj k výtvarnej podobe nového slovenského vydania Klingsorovho posledného leta, podľa mňa jednej z najlepších próz Hermanna Hesseho.
