Autorka je analytička INESS
O štátnych hmotných rezervách sme počuli najmä v súvislosti s Kajetánom Kičurom. Toto meno bude ešte nejaký čas spojené s netransparentným a nehospodárnym nakladaním s verejnými financiami počas koronakrízy. Štátne hmotné rezervy však existovali pred Kičurom a budú aj po ňom.
Návyk z čias studenej vojny
Na ich fungovanie by sme si preto mali posvietiť. Táto štátna organizácia má za úlohu držať zásoby pre prípad krízových udalostí, ako sú nedostatok potravín, prírodné katastrofy ako povodne či požiare a podobne. Slovensko tak okrem často spomínaných zdravotných pomôcok skladuje aj protipovodňovú techniku či potraviny.
Zaujímavé však je, že štátne rezervy potravín drží len málo európskych štátov a aj tie ich opodstatnenosť neustále prehodnocujú. Práve na príklad potravín sa pozrieme bližšie.
Nemecko má viac ako 800-tisíc ton potravín v utajených skladoch. Ide prevažne o pšenicu, strukoviny a sušené mlieko. V minulosti sem patrilo aj mäso, či dokonca bicykle. Bolo to z dôvodu obáv blokády západného Berlína, ktorý by sa musel núdzovo zásobovať.
