Autorka je režisérka
„Len vzťahy medzi ľuďmi dávajú životu cenu,“ mala som ako gymnazistka napísané nad posteľou na dlhom páse baliaceho papiera, ktorý zachytával citáty a moje poryvy duše.
Pri hľadaní zmyslu života nám cudzie pravdy aspoň približne osvetľujú terén, na ktorom už sami objavujeme svoju vlastnú trasu.
Mňa fascinovali ľudia a ich príbehy, knihy, skryté súvislosti a zložitosti morálnych volieb a veľmi som túžila nájsť medzi rovesníkmi niekoho, s kým by som mohla zdieľať svoj vnútorný svet. Napriek tomu, že štatisticky si v tom veku hľadáme priateľov najľahšie, mi z tých, ktorých som vtedy mala, zostal do dnešných dní len jeden, možno preto, že asi len tomu jedinému som vlastne nepripadala čudná.
Prečo o tom píšem? Pretože ma týždne uzatvorenia sa do malého sveta nukleárnej rodiny prinútilo premýšľať nad tým, kto sú moji priatelia, ako mi chýbajú a čo pre mňa znamenajú.
Samozrejme, máme rodiny. My sme v tej našej pomerne v pohode spolu vydržali dlhé týždne home officu, dištančného vyučovania a apokalyptických správ. Mám šťastie aj na rodičov, skvelú sestru, zopár veľmi použiteľných sesterníc a bratrancov, mala som starých rodičov, ktorí ma zahŕňali láskou.
Ale kamarátky a kamaráti, priateľky a priatelia, to je svet, do ktorého sa nemôžeme narodiť, ten si musíme zaslúžiť, budovať ho, investovať doň čas a záujem, rozhodnúť sa, že je pre nás dôležitý. Musíme mať šťastie stretnúť ľudí, s ktorými si rozumieme a potom to šťastie nepremrhať.
Magické hodiny mimo systému
Nebudem vás unavovať výskumami o tom, o koľko sú zdravší ľudia, ktorí majú priateľov, od tých, ktorí nemajú s kým preberať život, smiať sa, sadať k stolu alebo kráčať lesom.
