Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV
Donald Trump v januári predstavil plán, ktorý má vyriešiť izraelsko-palestínsky konflikt.
Podľa tohto plánu má byť uzavretá "dohoda storočia", ktorej podstatou je, že Izrael pripojí k svojmu územiu asi tretinu okupovaného západného brehu Jordánu výmenou za uznanie samostatného Palestínskeho štátu.
Avšak územie "novej" Palestíny by nebolo celistvé, ale tvorili by ho len akési enklávy husto obývané palestínskymi Arabmi.
Za hlavu sa v tomto prípade nechytali iba Palestínčania, ale aj experti na Blízky východ vrátane tých amerických a izraelských. Plán okamžite odmietli nielen arabské štáty, ale aj EÚ, Rusko a Čína.
Naopak, spokojnosť s plánom vyjadrili radikálne politické strany v Izraeli a najmä dlhoročný izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Považujú ho za súhlas USA s anektovaním časti západného brehu Jordánu, kde ležia nelegálne židovské osady.
Zjavné porušenie práva
Netanjahu sa k plánu vyjadril veľmi jasne: "Nastal čas uplatniť suverenitu nad židovskými komunitami v Judsku a Samárii." (Izraelčania tak nazývajú západný breh.)
Izrael začal osady budovať po vojenskom obsadení tohto územia v roku 1967, a hoci od začiatku boli terčom kritiky medzinárodného spoločenstva, Izrael s ich výstavbou neprestal. Do dnešného dňa ich na západnom brehu vzniklo vyše stovky s asi 450-tisíc obyvateľmi.
V roku 2016 Bezpečnostná rada OSN označila izraelské osady na západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme za "zjavné porušenie medzinárodného práva".
