Kultúrne vojny sú presne to, čo vôbec najmenej potrebuje Slovensko, ktorého strasti ležia celkom inde než v spôsoboch, akými obyvateľstvo naloží so svojou nedeľou.
Keby sme nežili v hromadnom úteku pred ekonomickou pohromou pod nohami s postficovskou spálenou krajinou, ale v štáte s bežnou politickou situáciou, dalo by sa povedať, že v neporiadku je filozofia navrhovateľov zákazu predaja v nedeľu. Kríva asi na tri nohy.
“Netreba zahovárať čistú ideológiu fantáziami o blahodarnosti rodinného kozubu a podobne.
„
Všetky dobrá zákazu sviatočného predaja sú natoľko domnelé, subjektívne a relatívne, že objektívny zostane – ak sa to schváli – jedine zásah do slobody rozhodovania, kedy kto môže predávať a kupovať tovar.
To nie je liberálne klišé. Na každý argument o predavačke v milujúcom rodinnom zátiší existuje replika o – napríklad – stopercentnom sviatočnom príplatku. A medzi nimi nenastolíte spravodlivosť v zmysle "čo je viac", ešte aj keby prieskum kázal, že nie 88, ale sto percent zamestnancov chce "voľno".