Aj keď sa premiér Matovič pokúsil zarámcovať pondelkové protesty "svalovcov" kdesi medzi otázky, či dvíhaniu činiek rozumie a či nespokojné združenia nemajú postranné politické motivácie, podstata je – ako vždy – kdesi inde.
Totiž, o čo lepšie sme na tom s číslami, o to presvedčivejšie argumenty na zachovanie nehybnosti by sme mali počúvať z vlády.
Že sa až teraz našli takí, čo vyšli prejaviť pochybnosti, či sú dobré dôvody na to, aby boli pozbavení roboty na (vtedy ešte) bližšie neurčený čas, by sme si mohli vysvetliť aj našou holubičou náturou.
V inom kultúrnom rozpoložení by Matovič hádam čelil nespokojným skupinám už dávnejšie.
Ak totiž ľuďom siahnete na živobytie – a to sa deje aj majiteľom činkární –, musíte očakávať, že trpezlivosť bude mať dátum spotreby. Vybavovať to siláckymi rečami – áno, Matovič je rečový kulturista –, akože môžete nespokojných napríklad aj neodmeniť štátnou pomocou, je nehanebné.
Toto nie je Soľ nad zlato, že odškodnenie sa ujde tomu, kto má premiéra najradšej.
