Dominika Petríková je recenzentka a redaktorka. Článok publikujeme v spolupráci s Knižnou revue.
Jana Bodnárová: Koža, Aspekt 2019
S Kožou, najnovšou poetickou prózou Jany Bodnárovej, ktorá sa dostala do finálovej desiatky tohtoročnej ceny Anasoft Litera, vstupujeme do priestoru stŕpnutého obrazu o žene. Obrazu, z ktorého sa jej energická a emancipovaná protagonistka túži vymaniť.
Žije v dvadsiatych rokoch minulého storočia. Vo svete stojacom pred novým budovaním všetkého – duše, tela, umenia, ženstva, mužstva, manželstva. Potrebuje sa vyhraniť ako maliarka, ale najmä ako žena.
K. ako každá žena
Jej meno – len iniciálka K. – tak môže zastávať viaceré príbehy a typy žien, rovnako i rozličné historické obdobia v nich či hľadania rôznorodej maliarskej formy. „Chcem maľovať nahé dievčatá a ženy s celou psychikou i sexualitou. (...) Ženy archaické i moderné! ONA nech je JA. Nech som KAŽDÁ žena.“ (s. 41) Aj tá dnešná?
Máme dôvod sledovať objavovanie expresionistickej vizuality (do značnej miery prekonanej) anonymnou ženou? Aký obraz skúseností, priorít a vzťahov predostiera K. súčasným ženám?
Nedá sa tu hovoriť o prelomovom obraze. Ani o hlučných slovách a farbách. Bodnárová Kožou nekričí. Neláme. Naopak.
Tvorí, vytvára, spája tie najcitlivejšie hrany ženskosti do obrazu nenápadne nadčasového. Vizuálnosť a zrelé experimentovanie – typické pre jej texty – v Koži slúži ako podporný materiál k akémusi konkrétnejšiemu tematickému vyzneniu.
Začiatok minulého storočia či 21. storočie – pretočilo sa v žene niečo o 360°? Mohla byť kedysi menej svoja?
Papier na brucho
Paralela so životom expresionistickej maliarky Pauly Modesohn-Beckerovej je jasná a priznaná samotnou K. Svoju bezmedznú (niekedy až posadnutú) inšpiráciu Paulou vôbec nepopiera. Z tohto jej citeľného obdivu sa vynára i rovnica, že osobnosti umenia sú zdrojom inšpirácie – nielen tvorivej, ale i ľudskej.
„V zahraničných časopisoch si K. našla túto nemeckú maliarku ako druh kompasu.“ (s. 9) „Dlho bude odolávať, kým sa rozhodne otehotnieť. Celkom ako Paula.“ (s. 21)
