Robert Fico si dlhé roky zakladal na tom, že jeho strana je jednoliaty moloch, v ktorom sa dá spoľahnúť na každého jedného člena. Ojedinelé prejavy nespokojnosti, minimum odídených poslancov či členov, a keď sa už aj objavil nejaký rebelujúci smerák, väčšinou ho umlčal nový lukratívny post alebo pozícia. Alebo, naopak, strata pozície a trest vo forme nezaradenia na kandidačnú listinu.
O súboji o predsednícku stoličku v strane sa hovorilo už od momentu, keď sa na čelo vlády po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej postavil Peter Pellegrini. Ale napriek občasnej kritike predsedu Smeru, držal korunný princ stranícku líniu. Aj z kuloárov strany zaznievalo, že ak príde k zásadným pohybom v strane, bude to po voľbách. Navyše Robert Fico ani Pellegrinimu neodpúšťal odklon od línie ktorú definoval a podľa svojich potrieb menil len on.
Keď Peter Pellegrini pred niekoľkými týždňami oznámil záujem uchádzať sa na najbližšom sneme o post predsedu strany, Robert Fico zareagoval, že Smer chce viesť aj naďalej. V utorok Pellegrinimu odkázal, že Smer „potrebuje nových bojovníkov, ale nie teoretikov a slniečkarov“ a strana je jeho dieťa.
Pellegrini prešiel do frontálneho útoku. Po boku s Richardom Rašim, Petrom Žigom, Denisou Sakovou vyzval Fica na odchod zo strany. Pellegrini, Žiga a Raši patria medzi piatich podpredsedov Smeru – chýbal tam Robert Kaliňák, ktorý v posledných voľbách nekandidoval, a Juraj Blanár.
V Smere je teda oddnes oficiálne rozkol. Ale bude sa aj skutočne štiepiť?
