Po bližšej obhliadke stanovísk Pellegriniho a Fica sa žiada vyhlásiť, že Smer sa blíži k historickému míľniku – buď sa dožije svojho druhého predsedu, alebo sa vo veľkom roztriešti.
Pellegrini je na križovatke, ale rovnako aj jeho sok, ktorý ho dvíhal do jednej funkcie za druhou. V dlhodobej(šej) perspektíve nie je v banku "iba" dvadsaťročné predsedníctvo, ale aj životný priestor a komfort. O čom Fico čosi tuší už len preto, že čakať tíško doma, až mu zaklope na rímsu NAKA, bola rada rovno od Matoviča.
Pellegriniho pocity, že na koni už pevne sedí on, sa javia tentoraz autentické. Ak sa odvážil až k priamočiarej výzve – Fico, odíď! –, tak pri jeho povahe, ktorá mu kázala mlčať ešte aj pri "košickej vzbure", je pravdepodobné, že buď má pomery za a proti spočítané, alebo je rozhodnutý spáliť za sebou mosty. To je však preňho menej sľubný scenár, keďže budúcnosti straníckych zbehov bývajú na Slovensku tristné.
