Čítanie o komisiách OĽaNO, ktoré od okresu k okresu vyberajú prednostov, vyzýva na reminiscencie k "ponovembru", keď nejako podobne regrutovala svoje prvé kádre VPN.
Nebyť zaneprázdnený rezortom, Ján Budaj by mohol Matovičovi dlho rozprávať. Aj radiť, čo však mal dávnejšie.
Absenciu členskej základne, z ktorej by sa pri preberaní moci grupovalo HR OĽaNO (ľudské zdroje), totiž uvádzali mnohí nelaici ako najjasnejší znak neštandardnosti Matovičovho čuda už dávno.

Toto je najvýznamnejšia črta reality bizarných komisií.
Významnejšia ako výčitky, že legitímne sú aj koaličné nároky alebo že Matovič recykluje partajný princíp, ktorý sám kritizoval.
Ak víťazný volebný program má strana uvádzať aj do života, tak okresný prednosta s ním musí byť zžitý, a mať aj dôveru centra. Ako léno odbornosti stačia referentské stoličky.
Budaj by mal našepkať Matovičovi, že previerky – alebo čo to je - nič negarantujú.
Za narýchlo postavené komisie by dnes nedali pol prsta do ohňa ani tí, ktorí takto kedysi vybrali Mečiara za ministra vnútra.