Povedzme si to úprimne, aj pre Slováka povestného jeho pracovitosťou platí, že do práce chodí v zásade preto, aby mohol mať dovolenku. V tejto optike je chystaný zákaz nedeľného predaja aj po ukončení koronového núdzového stavu v súlade s ľudskými preferenciami.
Naopak, treba sa s Járom Cimrmanom spýtať Antona Pavloviča, či zákaz predaja v nedeľu v záujme harmonizácie rodinného života nie je trochu málo. Dobre, predavačky a predavači sa zbavia jarma útlaku, ale stále tu máme státisíce ďalších ľudí, ktorých práca v nedeľu nie je nijako nevyhnutná.
Nebudeme fňukať nad vlastným osudom a pripomínať, že pondelkové noviny tiež musia nádenníci slova pripravovať v deň pracovného pokoja, ale čo takí divadelníci a profesionálni futbalisti? Ich deti si azda nezaslúžia prítomnosť milujúceho rodiča?
Alebo krčmári, prevádzkovatelia hazardných hier alebo prostitúti a prostitútky? Tí všetci za mrzký groš vykonávajú činnosť, ktorou fungovanie rodiny ako základnej bunky zdravej spoločnosti priamo podrývajú.
“Čo keď budú namiesto utužovania medziľudských zväzkov niekde potajme drzo pracovať?
„
A aj keby sme im prácu zakázali, kto zaručí, že ušetrený čas využijú podľa predstáv zákonodarcu? Čo keď budú namiesto utužovania medziľudských zväzkov niekde potajme drzo pracovať?
Radšej to nebudeme ďalej rozoberať, lebo táto vláda by to mohla pochopiť ako priamu výzvu všetko uvedené vykonať a cez mobilnú aplikáciu v náhodných intervaloch kontrolovať, či sa dostatočne venujeme rodinnému životu.
