Pri pohľade na stúpajúci Falcon 9 s loďou Dragon 2 na špici a pri oslavných slovách o novej ére vesmírneho cestovania bolo v sobotu ľahké nadobudnúť pocit, že úžasné ľudstvo opäť siaha ku hviezdam, koniec dejín nielenže nenastal, ale budúcnosť bude ešte krajšia žiarivejšia a čakajú nás nové nedozerné horizonty.
Potom sa človek zahľadel na operátorov v rúškach, a uvedomil si, že stále sa nachádzame uprostred pandémie nového vírusu, na ktorý nemáme liek. A pokus šíriteľa hoaxov a odmietača vedeckých faktov Donalda Trumpa privlastniť si túto udalosť a vedecký pokrok, človeka definitívne vrátil pevnými nohami na zem.

Čo je asi dobre, pretože napriek všetkým úspechom vo vesmíre, práve na Zem sa musí najbližšie dekády sústrediť naša pozornosť. Lebo tie nebudú o koronavíruse, aj keď nadlho ostane v našich pamätiach, a nebudú ani o bezbrehom vesmírnom dobýjaní, aj keď pravdepodobnosť vkročenia na Mars sa po víkende zase o malinký kúsoček zvýšila.
Najbližšie dekády budú o klimatickej kríze a o hrozbe Zeme zmietanej suchom, extrémami počasia, hladom a migráciou, ktorú zmena klímy spôsobí.
Ľudstvo a jeho vedeckotechnická podstata sú naozaj fascinujúce. Preto sme dokázali vynájsť antibiotiká, očkovanie, skrotiť atóm, aj vyslať ľudí do vesmíru. A rovnako preto sme boli ochotní si pred tromi mesiacmi nasadiť rúška, ísť proti našej sociálnej prirodzenosti a izolovať sa doma.
Vedcom – lekárom, inžinierom, epidemiológom a tisícom ďalších – stále väčšina z nás dôveruje natoľko, aby sme sa na ich vedomosti a výtvory dokázali obrátiť v čase krízy a byť nimi fascinovanými v čase úspechov.
Ale dokážeme to aj vtedy, keď hovoria o klimatickej kríze, o zásadnom ohrození pre život na Zemi? Keď hovoria, že na to, aby sme klimatickú krízu zvrátili, musíme radikálne zmeniť naše návyky a spôsob života?
Ak nie, tak všetka tá hrdosť a nádej z vesmírnych úspechov aj zdanlivé poučenia z koronakrízy sú úplne zbytočné.