Nie každý mal pochopenie pre spravodajské, publicistické a napokon aj politické pôsobenia istého Sergeja Chelemendika, no prinajmenšom za sprostredkovanie výstižných ruských ľudových múdrostí slovenskému čitateľovi si zaslúži istý stupeň náklonnosti.
Napríklad dnes sa nám hodí táto: Drzosť je tiež šťastie.
Trnka postavil obhajobu na spochybňovaní nahrávky s Kočnerom, má vraj všedný hlas Čítajte Pri pohľade na správu, že Dobroslav Trnka sa pred prokurátorskou disciplinárnou komisiou bráni, že jeho hlas možno nie je jeho hlas, sa totiž míňajú domáce výrazové prostriedky.
Áno, slovenčina disponuje frazeologizmami o hrošej koži, ale aj keď si predstavíme tohto majestátneho obojživelníka, ako s rozďavenou papuľou ručí pri Zambezi, v porovnaní s Trnkom stále pôsobí ako sebaspytná, večne pochybujúca cintľavka.
Že sa Trnka nejako bráni, to by sme pochopili, veď ľudia zvyčajne chcú byť v base čo najkratšie, ale – aká disciplinárka?! To akože ten človek je stále formálne prokurátor? Chápeme, že existujú dobré dôvody, prečo nie je jednoduché pripraviť prokurátora o funkciu proti jeho vôli, ale skutočnosť, že Trnka sa funkcie nevzdal sám, trasie zemou a vyráža poistky na transformátorových staniciach.
