Silnejší impulz na založenie strany než Pellegrini od Focusu nedostal v histórii slovenskej politiky ešte nikto. Nad dvadsať percent rovno z výkopu, čiže rovina s OĽaNO alebo aj dvojnásobok Smeru ponechaného smutnej budúcnosti s Ficom, sa dá čítať len ako výzva Pellemu, aby nebláznil so snemom s neurčitým výsledkom a bral tutovku.
Vo "výzve“ je habadej racionálneho jadra v zmysle, že projektu detronizácie Fica nie je v Smere prestretý červený koberec. Za Pellem vidno podporu iba východu a Bystrice, čo sú tri kraje proti piatim v jeho neprospech. Pričom do snemu, ktorého konanie sa predsedníctvo s Ficovou prevahou bude snažiť zabetónovať na tradičný december, je pravdepodobnosť posunu tohto statu quo silne problematická.
Pellegrini sa môže pustiť do vnútrostraníckeho presvedčovania od okresu k okresu, ale príťažlivosťou i kliatbou tých 21 percent je neistota, či ich virtuálna strana dokáže recyklovať aj o pol roka – a potom najmä v reáli!
Po spochybnenie netreba utekať doďaleka. Stačí spomienka na údajný potenciál ešte nejestvujúcej Kiskovej strany v máji 2018, keď z Focusu vyliezlo, že „25 percent voličov si dokáže predstaviť, že by v najbližších voľbách dalo hlas novej strane pod vedením Andreja Kisku“.