Autor je nezávislý novinár žijúci v Londýne
Spojené štáty mali naozaj zlý týždeň: celé noci trvali protesty, vzdúval sa hnev, nepokoje a krádeže sa diali v päťdesiatich mestách, stovky ľudí zadržali či zranili, šiesti ľudia zahynuli a to všetko v spojitosti s policajnou vraždou Georgea Floyda.
Toto číslo sa v priebehu blízkeho času môže zvýšiť, no treba povedať, že sa neopakuje rok 1968.
Posledné rozsiahle nepokoje v súvislosti s policajným násilím namiereným proti Afroameričanom priniesli značne vyššie čísla: v roku 1965 v Los Angeles počas Wattsovských nepokojov to bolo 34 úmrtí, v 1967. v Newarku zahynulo 26 ľudí, v lete toho istého roka v Detroite zahynulo 43 ľudí.
Po vražde Martina Luthera Kinga v roku 1968 bolo 46 obetí, aj keď ich príčinou nebolo bezprostredne policajné násilie.
Znamená nižší počet obetí v roku 2020, že situácia sa za vyše polstoročie o niečo zlepšila? Alebo to len znamená, že nosenie kamery pri zásahoch donútilo policajtov k väčšej opatrnosti? Nech je to akokoľvek, rasové vzťahy v USA sú na tom horšie než na mnohých iných miestach sveta.
Podstatou je strach
Samozrejme, týka sa to aj používania brutality zo strany polície. Priemerne zabijú americkí policajti ročne tisíc civilistov, na porovnanie v Británii sú to dve obete ročne.
